Neprehliadnite:

Moje osobné postrehy a zážitky z inštruktorského kurzu (časť I. – teórie a teórie o teórii-:)

V dnešnom článku by som sa chcel venovať súčasnému stavu v príprave inštruktorov autoškôl na svoje povolanie – samozrejme, v rámci zamerania nášho portálu, teda z hľadiska lektorských a komunikačných zručností a vzdelávania. Na jednom takom som sa prednedávnom zúčastňoval a dnes, čoby hrdý držiteľ inštruktorského preukazu, môžem učiť béčkarov a céčkarov v autoškolách.

I keď sa hlbšej minulosti vzdelávania inštruktorov autoškôl venovať neviem, môžem vám však poskytnú svoj pohľad a názor na súčasnosť + tri roky dozadu, počas ktorých som vyvíjal online učebňu eAUTOŠKOLA SK a navštevoval vás. Vyústením troch rokov nekonečných dní a nocí práce na obsahoch online učebne je kompletná učebňa a tento nový komunitný autoškolácky portál. A samozrejme, moja účasť na inštruktorskom kurze -:)

Inštruktorské kurzy zo zákona organizuje SKVZA. Kurzy nie sú z kategórie lacné (899 EUR) ale vzhľadom k počtu vyše dvesto hodín už pohľad na lacné a nelacné naberá iný pocit. Cieľom tejto sumy je okrem iného vraj aj spoľahlivo ,,odfiltrovať“ tých záujemcov, ktorí nie sú úplne presvedčení, že autoškoláctvo je pre nich to pravé orechové. Neexistuje totiž žiadna iná ,,metodika“, ako to celé udržať, aby sa inštruktorom nestal každý Jožko Mrkvička, ktorého čosi kdesi večer napadne a ráno uteká podať prihlášku. V zásade tomu rozumiem.

Účastníci inštruktorských kurzov absolvujú okrem technických a legislatívnych predmetov aj tri humanitné – pedagogika, rétorika a psychológia. A o nich by som chcel dnes hovoriť. Dôvod je jednoduchý – keď som si preskúmal odborné a legislatívne predmety a porovnal ich s úrovňou humanitných, zistil som, že neexistujú väčšie medzery v obsahoch a príprave inštruktorov práve na lektorskú činnosť a vyučovanie v autoškolách. Samozrejme, to sa neskôr a veľmi priamo odrazí na podobnom postoji samotných žiakov autoškôl a v najširšom kontexte to celé môžeme vnímať v celkovom dopravnom povedomí a prístupu k dopravnej výchove, ktorá tu panuje.

Inštruktor autoškoly je špecifický typ učiteľa – učí teóriu v učebni, nácvik na autocvičisku, aj praktické jazdy v ostrej cestnej premávke. Ľudový názor na prípravu žiakov v autoškole je taký – stačia nejaké testy, pojazdiť so žiakom po meste a ostatok je len viacmenej zbytočný teoretický ,,žvást“. Mnohí inštruktori dokonca vôbec alebo len minimálne vyučujú teóriu. Dajú deťom učebnice a odkážu ma nejaké testy. Po týždni-dvoch omieľania týchto testov žiak dokáže zvoliť správnu odpoveď už po prečítaní prvej časti vety testovej otázky. Mechanicky, memorovane. Ba dokonca, úplne negramotný účastník kurzu sa dokáže otázky a odpovede ,,naučiť“ fotograficky. Nik z nich však dokopy nerozumie ničomu. A o dopravnej výchove, princípoch bezpečného správania sa v premávke a tak ďalej – ani šajna.

Za tri roky mnohých návštev u vás v autoškolách som veľmi často počul – inštruktori sa s obľubou sťažujú na žiakov, že sa to nechcú učiť. Že len čumia do mobilov, komunikujú cez messenger a smsky, aj keď sedia vedľa seba. Dokonca, zdajú sa im, že sú akýsi degenerovaní -:)

Isteže, mladí ľudia neprejavujú  dostatočný záujem o nejaké zodpovednosti – sú to stále iba vyvíjajúce sa osobnosti a ich skutočné a zrelé pociťovanie zodpovednosti je ešte len v zárodkoch. Ale sú tvárni, majú vysoké psychické schopnosti a ak k nim dobre pristúpite, získate si ich pozornosť a vzbudíte ich záujem. Dá sa to. Ale ak sa to nepodarí, ponoria sa späť do svojich mobilných zariadení a výhovoriek, prečo nechodiť do učebne.  Po 12 rokoch vzdelávania najrôznejších ľudí vo veku od 14 do 58 rokov, pri objeme tisícov odučených, som si to v praxi overil a tvrdím, že viem o čom hovorím.

Predošlé tvrdenie bude znieť pre mnohých inštruktorov trpko, ale žiaľ musíme pripustiť, že ryba smrdí od hlavy.  Lebo na všetkých školách, na všetkých kurzoch, rekvalifikáciách, školeniach, skrátka všade, kde dochádza k nejakej forme výchovy a vzdelávania pre akúkoľvek vekovú skupinu, stojí kvalita a kvantita výsledku na kľúčovom činiteli – na osobe vyučujúceho. Na osobe lektora, školiteľa, učiteľa, pedagóga, inštruktora a podobne. A až potom sú činitele ostatné. Vyučujúci má byť odborne zdatný v tom čo vyučuje, pedagogicky vzdelaný a zručný, aby to vedel naučiť a osobnostne, teda vnútorne, istou autoritou. Potom mu budú žiaci veriť a získa ich pozornosť.

Všimol som si, že na kurzy inštruktorov prichádzajú zväčša ľudia bez lektorskej alebo pedagogickej praxe. Sú to ľudia z rôznej praxe – od bývalých vodičov, cez policajtov, skladníkov, referentov, robotníkov, THP atď. atď, Sú zväčša úprimne zdesení z pedagogiky, psychológie a rétoriky. A popravde – i napriek mnohoročnej lektorskej praxi som zostal zdesený aj ja.

V prvom rade som zistil, že pre budúcich inštruktorov neexistujú k týmto predmetom prakticky žiadne učebné podklady pre štúdium. Žiadne učebnice, žiadne online zdroje ani nič podobné. Existujú iba záverečné testy, v ktorých sa šibrinkuje s odbornými termínmi z pedagogiky a psychológie, ale nelektor-testovaný im zhola nič nerozumie. Systémom pokus-omyl sa nakoniec každý budúci inštruktor dokáže namemorovať správne odpovede v otázkach a cez záverečnú skúšku prejde.

Možno si poviete – a kde sú prednášky? Veď kurz má vyše dvesto hodín. No áno – prednášky na hodinách v učebni sú, ale úplne prirodzene a pochopiteľne nedokážu nahrádzať aj samostatné inštruktorovo štúdium, skúmanie, objavovanie a podobne. Prednášky na hodinách v učebni majú v prvotnej fáze vniesť základný vhľad do tématík a odborov a neskôr poslúžiť ako konzultačné stretnutia, diskusiu, testovanie, opakovanie a podobne. Ale kde je jadro? Možno to neuveríte – jadro neexistuje! Existujú iba tie testy.

V našej online učebni eAUTOŠKOLY máme 5 vhodných kurzov pod súhrnným názvom Lektorské zručnosti a andragogické minimum. Obsahujú všetky témy – od role osobnosti vyučujúceho, cez prípravu vzdelávania, až po výber a používanie didaktických metód, vyhodnocovanie vzdelávania a spätnú aplikáciu skúseností do praxe. Skrátka bežné moderné koncepcie, ako vzdelávať dnes.

Tieto kurzy by mohli byť aplikovateľné aj na prípravu inštruktorov, má to však jeden háčik – zatiaľ čo kurzy v našej online učebni používajú dnešnú terminológiu a odborné výrazy, záverečné testy k inštruktoráku sa hemžia zastaralými pojmami, ba dokonca som našiel ,,správne odpovede“ aj na číre bludy. Zatiaľ čo staré koncepcie operujú s pojmami pedagogika, rétorika, psychológia, dnes sa lektori venujú andragogike, sociálnym kompetenciám, komunikačným a lektorským zručnostiam. Aplikovať pedagogiku na staršiu mládež a  dospelých je zjavný nezmysel.

Niekoľko príkladov:

1. Pedagogika je podľa testovej odpovede veda o výchove. To je úplný blud. Výchova je samostatná aplikačná disciplína naprieč rôznymi humanitnými vedami a vednými odbormi. Pedagogika je v dnešnom poňatí veda o výchove a vzdelávaní detí a mládeže do 15 rokov. Čo to má spoločné so žiakmi autoškôl? Mládeži nad 15 rokov a dospelým sa totiž venuje andragogika ako veda o výchove a vzdelávaní dospelých.

2. Rétorika je zastaralý prístup a tak trochu scestne nasadený predmet – rétorika patrí najmä rečníkom. Vyučujúci v autoškole potrebuje oveľa viac lektorské a komunikačné zručnosti. A sociálne kompetencie. Plus andragogické poznanie  zákonitostí a prístupov v edukačnej teórii a praxi s dospelými.

3. Psychológia je predmet k veci aj pre inštruktorov autoškôl. Záverečné testy sa však oháňajú skutočne podrobnými odbornými pojmami, sú bez učebných podkladov a bez vytiahnutia špecifík toho, čo pre vyučovanie v autoškolách potrebujeme.

Takýchto príkladov by sa dalo uvádzať neúrekom. Suma sumárum – môj zážitok z teoretickej prípravy je taký, že je nevyhnutné ABSOLÚTNE prekopať celú teóriu humanitných predmetov a aktualizovať to na dnešné potreby a nároky. Odhadom datujem, že aktuálne učená teória vznikla niekedy v 60 a 70-tych rokoch minulého storočia. Nieže by sme ju mali zatratiť, to určite nie, ale mala by slúžiť ako historický prameň pre porovnanie, nie aktuálne používaná koncepcia.

Ruka v ruke s týmto poznaním v teoretickej príprave nasleduje spleť ďalších následkov – vyučujú sa zastaralé koncepcie, bez odborných podkladov, bez motivácie, s cieľom nadrviť to nejako situačne na záverečnú skúšku. Takto potom vyzerá aj samotné vzdelávanie ,,zavzdelaných! inštruktorov v autoškolách. Je to škoda. Moderné vzdelávanie dospelých je hrou, zážitkom, riešením reálnych potrieb, používaním digitálnych pomôcok atd. V tejto oblasti má autoškoláctvo ešte obrovské rezervy. Nakoniec, mali by sme si ešte položiť otázku, či sa dostatočne jasne vysvetľuje záujemcom o povolanie inštruktora v autoškole, že je dôležité chcieť vzdelávať, vzdelávať rád (no dobre, aspoň trochu rád -:), že to nemá byť nočnou morou. Tieto témy by sa dali rozpísať na stohy kníh…

V ďalšej časti vám opíšem moje skúsenosti a postrehy z praktickej časti kurzu.

Jaroslav Verlík

2 Komentáre on Moje osobné postrehy a zážitky z inštruktorského kurzu (časť I. – teórie a teórie o teórii-:)

  1. Presne tak. Vo vyspelých krajinách je inštruktor autoškoly vzdelaný kultivovaný človek s kritickým myslením a poctivým prístupom k práci. Uvedomuje si, že púšťa na cesty zväčša mladých ľudí v niekoľkotonových ,,zbraniach“. Chcelo by to aby spoločnosť verejne ocenila prácu inštruktora. Aby si inštruktor cenil svoju prácu. A aby mal inštruktor ocenenú svoju prácu. Sú to široké témy ale je úplne jasné, že najhlavnejším motivátorom je výška platu. Môžem mať krásne ideály ale ak budem sedieť v aute alebo v učebni stovky hodín za drobné, asi sa nebudem hádzať o zem od šťastia. Je ale treba myslieť pozitívne – aj tak nič iné nezostáva ))). Kritika je na mieste, ale ak k nej pridáme aj návrhy na riešenie, veci sa skôr či neskôr posunú dopredu.

  2. Pán Verlík, plne súhlasím s Vaším názorom. Aj „preskúšanie“ inštruktorov je zastaralé a v tejto forme funguje asi už len na Slovensku. Ja by som navrhoval, aby sa zaviedol iný systém „preskúšania“ už zabehaných inštruktorov. Nestačilo by odprezentovať najnovšie trendy vyučovania, novinky v zákonoch a prípadne aj technike ? Aj inštruktori majú rozdielny prístup, podľa mojich skúseností pracujú „do výšky svojho platu“ Odjazdia povinné jazdy často iba po hlavných cestách a pošlú žiaka na skúšky s tým, aby sa naučil riešiť testy. Dnes mi žiak nevedel odpovedať na otázku čo je to dať prednosť v jazde, tak ani nenaštartoval motor a išiel sa doučiť. Nevie zákon, nejazdí! Nechápem, koľko drzosti majú v sebe, prísť na jazdu nepripravení… A to chodia na teóriu minimálne 6 týždňov !!!

Pridať komentár

vaša emailová adresa nebude zverejnená.