Patrí výchova do vodičských kurzov v autoškolách, alebo je to prežitok?

Už viackrát som sa medzi autoškolákmi stretol so zaujímavou poznámkou o tom, že výchova do autoškoly nepatrí. Že ten ,,výchovno-vzdelávací proces” je dnes už zastaralý koncept a nech si deti vychováva rodina a škola. Autoškola ich má naučiť úvodné vodičské zručnosti.

Je treba rovno povedať, že tento názor šíria ľudia, ktorí to síce nemyslia zle, ale zrejme majú trochu posunutú predstavu o obsahu a predmete v pojme výchova z pohľadu autoškoláctva. Prípadne tomuto pojmu vôbec nerozumejú a tak si to zjednodušujú sami pred sebou a v celej profesii ,,to” akosi vytesňujú von.

Súčasné andragogické koncepcie sa už nesporne zhodujú v tom, že aj dospelý človek je schopný učiť sa, vzdelávať sa a byť vychovávaný. Vychovávaný minimálne ako sprievodný efekt vzdelávania, teda ako forma istej enkulturácie, adaptácie a lepšieho porozumenia a fungovanie jednotlivca v súčasnej spoločnosti. A zároveň, samozrejme, naplnenie osobných predstáv a ambícií.

Vychovávajú teda autoškoly svojich žiakov na vodičských kurzoch? Áno, určite. Ak si pod pojmom výchova nepredstavujete základnú sociálnu gramotnosť jednotlivca (hygiena, správanie, sociálne interakcie a pod.) tak výchova v autoškolách plynie ako sprievodný efekt z edukačnej aktivity ako takej (vodičský kurz). Ale nielen to. Výchovný aspekt je veľmi silne prítomný aj priamo, napríklad na predmetoch Zásady bezpečnej jazdy, Defenzívna jazda, Ekošoférovanie a podobne. Je to odborná výchova.

Je zjavné že vedomosti o týchto aspektoch inštruktorovej práce sú  niektorých veľmi zredukované alebo im úplne chýbajú. Inštruktor sa s nimi stretáva iba v tých ,,bláznivých testových otázkach” v testoch Pedagogiky a didaktiky ku IK a DKI. Dajú sa namemorovať.

Trochu sa obávam, či sa táto situácia postupne zmení, keďže SKVZA najnovšie hodlá v tomto roku poveriť dopravnú univerzitu v Žiline zostavením novej učebnice pre inštruktorov. Skrátka si myslím, že vedci z odboru dopravy opäť pripravia vysokoškolský, vedecký a bežnými ľuďmi v praxi neprežúvateľný text, ktorý sa útrpne vezme na vedomie, že existuje, ale v praxi sa z neho uchytia akurát tak odrobinky a namemorujú testové otázky (ak sa z neho zostavia nové). Zákonná povinnosť sa naplní, realita zostane vyprázdnená.

Ak sa tak stane, naďalej bude chýbať skutočná koncepcia a praktické prevedenie do praxe. Aby totiž mohli inštruktori vychovávať, vzdelávať a učiť (tieto pojmy nie sú to isté), musia rozumieť celej šírke týchto procesov a vedieť ich uplatniť v praxi. Povedzme si pravdu, mali by sa to naučiť na inštruktorských kurzoch a dovzdelávať na doškoľovákoch – tie by tak bolo možné považovať za užitočné a prínosné. Vy sami ich však v súčasnom obsahu a prevedení považujete za stratu času a peňazí.

Zatiaľ ale nepredbiehajme. Týchto pár poznámok sú len isté kritické východiská, možné nástrahy. Necháme sa prekvapiť, či a ako sa posunie vzdelávanie a doškoľovanie inštruktorov v novom pracovnom roku.

Prajem Vám úspešný nový rok 2018.

Jaroslav Verlík

Pridať komentár